Ale všetko sa zvládlo (nie úplne bez problémov) a ja som si zas raz zozbierala svojich pár vecí a nasadla na vlak domov. Už som spomínala že veľmi rada cestujem vo vlaku? Asi nie... k tomu sa jeden v rozhovore len tak nedostane. Viete, už keď sa aj s niekým rozprávam o vlakoch tak ku mne väčšinou dolieha len podráždenosť a nespokojnosť. Dôvody ako napríklad cesta je dlhá a unavujúca, vlaky sú plné a nepohodlné, tak pre mňa je taká sedemhodinová cesta príjemná a zašla by som až do extrému a povedala by som relaxačná keby som po toľkom sedení nemala načisto stuhnutý zadok. Jediné čo mi na celom cestovaní vadí sú ľudia, presnejšie veľa ľudí, a keď nemôžem čítať (milujem čítať knihy vo vlaku, to je niečo prečo sa do vlaku teším).
Ale to čo sa mi pri ceste domov stalo minule, bolo hrozné! Veľmi výstižné by bolo použiť slová ako nezabudnuteľné, znepokojujúce a traumatické. Možno preháňam ale posúďte sami. stalo sa toto:
Prestupovala som v Košiciach na vlak domov. Bolo to v pohode žiadne meškanie a ešte zostávalo dosť času. Vlak ešte nebol pristavený tak som ako zvyšok čakajúcich stála pri oznamovacej tabuli na výzvu pre cestujúcich. Cítila som sa celkom nepríjemne. Stála som v tom dave občas okolo mňa prešli nejaký tí ľudia a ja som mala pocit, že keď nebudem jednou rukou v kapse zvierať mobil a druhou držať tašku, tak že o to prídem ani nebudem vedieť kedy. Nebudem sa nijako zdržiavať a poviem, že k tomuto prispeli nie celkom kultúrne sa správajúci Spoluobčania-ktorých-nebudem-konkretizovať, ale čo ma takpovediac dorazilo bola žena, (napodiv nepatrila k nim) ktorá chodila pomedzi ľudí s téglikom od masla a žobrala peniaze. Mala som šťastie mňa obišla. Ale šťastie nemalo iné dievča. Nešťastnica bola s frajerom a snažili sa využiť zvyšný čas do odchodu vlaku na vcelku zanietené lúčenie pri ktorom nepadlo ani slovo... a táto zanietenosť sa očividne nepáčila žobráčke. A tu prichádza chvíľa kedy som prestávala veriť vlastným ušiam a očiam. Tá špinavá a drzá ženská začala vrieskať na dievča že je k***a a že je zabije. Doslova: "Nájdem si ťa a zabijem!". Bolo to strašidelné, lebo to znelo ako skutočná vyhrážka, viete ako že keby tam mala pištoľ tak by ju namieste zastrelila. To len kvôli bozkávaniu??? Jej samej nebolo trápne žobrať ale kvôli verejnému bozkávaniu zrobila cirkus ako hrom! Nemá to v hlave v poriadku, prefetovaná hlava... A viete čo ma zarazilo okrem toho? Ten frajer sa ani neozval ani sa len nepostavil medzi tú cvočku a jeho priateľku. Len tam tak stál. Obdivujem to dievča, fakt ja by som sa dosť bála keby na mňa niekto tak kričal... Proste ju odignorovala. To chce pevné nervy ale ukázalo sa to ako najlepšia taktika. Tá zlá ženská nakoniec odišla. Ja som z toho ostala veľmi znepokojená aj dlhý čas potom. A ešte k tomu bol vlak do ktorého som nakoniec nastúpila plný a do kupéčka si prisadol nie celkom najmladší a najvoňavejší pár.
Takže k môjmu zážitku z cestovania vlakmi poviem asi toľko, že priznávam, že vlaky sú nepohodlné a často preplnené, ale môj najhorší cestovateľský zážitok sa stal mimo vozňov. A vlaky za nič nemohli...
vaša coris
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára