Sedím si tak na posteli

         Snažím sa vymyslieť o akej sprostosti zase raz budem písať. sedím v izbe, ešte si to chvíľu užívam kým odídem na výšku. Ale aby som sa vrátila k opisovaniu mojich myšlienok, tak nemám žiadny nápad čo písať. Ale mám koho obviniť. Moje okno je momentálne otvorené a susedia buď pozerajú film alebo majú dobrý vkus na hudbu. Teda hlavne že je to tak nahlas že to počujem. Teda vôbec ma to neobťažuje. Problém je skôr v tom že je to veľmi známa melódia a ja si neviem spomenúť odkiaľ ju poznám. A to mi celkom zamestnáva myšlienky. Je z filmu, ale z akého... hmmm keď to pustia ešte raz (lebo mimochodom už to pustili asi dvakrát) tak mi to už aj tak bude stačiť takže sa nebudem dlho trápiť.
         A keď už som začala písať o filmovej hudbe... Soundtracky sú super vec. Bez hudby by sme filmy tak neprežívali. Kedysi keď ešte boli nemé filmy tak niekde pri plátne postával muzikant s husľami alebo niekto hral na klavíry počas celého filmu (vtedy ešte nikto netočil dve hodiny dlhé snímky, len si to predstavte chudák človek) nemyslím že by to bola nejaká pestrá a nápaditá hudba ale lepšie s ňou ako bez nej.
         Kedže moji milý susedia púšťajú istú známu nedefinovanú melódiu už asi štvrtý krát čo už naozaj prestáva byť vtipné, ja sa týmto odoberiem do odľahlejšej časti domu a tu to pre dnešok ukončím.

na rozlúčku

tažko vybrať najlepší tieto my len teraz v rýchlosti napadli.

P.S.: mám pocit že tá melódia je z Pearl Harbor... maybe.

vaša coris