Už ste boli v očakávaní? Situácia kedy nemáte istotu môžete iba dúfať a veriť... a čakáte pretože potrebujete zistiť čo je na konci očakávania. Jednoducho stojíte na mieste a nemôžete sa pohnúť pretože je okolo vás tma a vy potrebujete to svetlo, tú rozhodujúcu informáciu ktorá nie a nie prísť.
Ja som v očakávaní. Čakám na telefonát a čakám už dlho. Nemyslím tým deň ale už sa to môže zaokrúhliť aj na týždeň. To človeka dokáže dostať na hranu. A musím sa priznať že ja (nech som akokoľvek trpezlivá) sa už na okraj dostávam. Je len otázka (krátkeho) času kedy stratím hlavu.
Viete čo je horšie? Keď okrem toho čakáte na niečo ďalšie čo by už tiež malo byť samozrejmé. Ja čakám na môj rozvrh. Aké úžasné... sedem pracovných dní do otvorenia školského roka a niekto si myslí že si ešte môžeme počkať.
Ja už nechcem čakať. Už som z toho unavená! Jediné čo môžem robiť je opakovať si dnes už zavolajú, do večera dajú rozvrh a dookola podobné myšlienky.
Rozmýšľam či je niečo pozitívne na to byť v očakávaní. Nenapadá ma absolútne nič dobré na mojej situácii. Ale zdá sa mi že záleží od toho na čo sa čaká. Lebo napríklad keď čakám na vydanie filmu, to je dobrý pocit-nadšenie. Alebo keď čakám kým sa dopečie môj obľúbený koláč, kto by sa netešil. Tehotné mačičky sú v očakávaní, dieťa keď má narodeniny je v očakávaní, predtým ako ideme na schôdzku sme v očakávaní. A všetko sú to síce zmiešané pocity ale sú dobré.
Takže to môžem uzavrieť tak že očakávanie môže byť v skutku príjemné... ale keď mi dnes nezavolajú tak som v prdeli...!
Kedy ste boli vy ako som sa vyššie vyjadrila "na hrane"? Dopadlo to dobre?
Nebojte sa komentovať chcem počuť názor či už na tento článok alebo na tento blog :) ako chcete
P.S.: Ja viem že s Godotom to nemá veľa spoločného ale nejako sa mi to objavilo v hlave...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára