Sedím si tak na posteli

         Snažím sa vymyslieť o akej sprostosti zase raz budem písať. sedím v izbe, ešte si to chvíľu užívam kým odídem na výšku. Ale aby som sa vrátila k opisovaniu mojich myšlienok, tak nemám žiadny nápad čo písať. Ale mám koho obviniť. Moje okno je momentálne otvorené a susedia buď pozerajú film alebo majú dobrý vkus na hudbu. Teda hlavne že je to tak nahlas že to počujem. Teda vôbec ma to neobťažuje. Problém je skôr v tom že je to veľmi známa melódia a ja si neviem spomenúť odkiaľ ju poznám. A to mi celkom zamestnáva myšlienky. Je z filmu, ale z akého... hmmm keď to pustia ešte raz (lebo mimochodom už to pustili asi dvakrát) tak mi to už aj tak bude stačiť takže sa nebudem dlho trápiť.
         A keď už som začala písať o filmovej hudbe... Soundtracky sú super vec. Bez hudby by sme filmy tak neprežívali. Kedysi keď ešte boli nemé filmy tak niekde pri plátne postával muzikant s husľami alebo niekto hral na klavíry počas celého filmu (vtedy ešte nikto netočil dve hodiny dlhé snímky, len si to predstavte chudák človek) nemyslím že by to bola nejaká pestrá a nápaditá hudba ale lepšie s ňou ako bez nej.
         Kedže moji milý susedia púšťajú istú známu nedefinovanú melódiu už asi štvrtý krát čo už naozaj prestáva byť vtipné, ja sa týmto odoberiem do odľahlejšej časti domu a tu to pre dnešok ukončím.

na rozlúčku

tažko vybrať najlepší tieto my len teraz v rýchlosti napadli.

P.S.: mám pocit že tá melódia je z Pearl Harbor... maybe.

vaša coris

Miike Snow

Toto som mala odporúčané. Super hudba :)

čakanie na Godota

        Už ste boli v očakávaní? Situácia kedy nemáte istotu môžete iba dúfať a veriť... a čakáte pretože potrebujete zistiť čo je na konci očakávania. Jednoducho stojíte na mieste a nemôžete sa pohnúť pretože je okolo vás tma a vy potrebujete to svetlo, tú rozhodujúcu informáciu ktorá nie a nie prísť.
Ja som v očakávaní. Čakám na telefonát a čakám už dlho. Nemyslím tým deň ale už sa to môže zaokrúhliť aj na týždeň. To človeka dokáže dostať na hranu. A musím sa priznať že ja (nech som akokoľvek trpezlivá) sa už na okraj dostávam. Je len otázka (krátkeho) času kedy stratím hlavu.
        Viete čo je horšie? Keď okrem toho čakáte na niečo ďalšie čo by už tiež malo byť samozrejmé. Ja čakám na môj rozvrh. Aké úžasné... sedem pracovných dní do otvorenia školského roka a niekto si myslí že si ešte môžeme počkať.
        Ja už nechcem čakať. Už som z toho unavená! Jediné čo môžem robiť je opakovať si dnes už zavolajú, do večera dajú rozvrh a dookola podobné myšlienky.
        Rozmýšľam či je niečo pozitívne na to byť v očakávaní. Nenapadá ma absolútne nič dobré na mojej situácii. Ale zdá sa mi že záleží od toho na čo sa čaká. Lebo napríklad keď čakám na vydanie filmu, to je dobrý pocit-nadšenie. Alebo keď čakám kým sa dopečie môj obľúbený koláč, kto by sa netešil. Tehotné mačičky sú v očakávaní, dieťa keď má narodeniny je v očakávaní, predtým ako ideme na schôdzku sme v očakávaní. A všetko sú to síce zmiešané pocity ale sú dobré.
        Takže to môžem uzavrieť tak že očakávanie môže byť v skutku príjemné... ale keď mi dnes nezavolajú tak som v prdeli...!

Kedy ste boli vy ako som sa vyššie vyjadrila "na hrane"? Dopadlo to dobre?
 Nebojte sa komentovať chcem počuť názor či už na tento článok alebo na tento blog :) ako chcete

P.S.: Ja viem že s Godotom to nemá veľa spoločného ale nejako sa mi to objavilo v hlave...

Thor, 2011

             akčný/dobrodružný/fantasy
             115 min.
réžia: Kenneth Branagh
hrajú: Chris Hemsworth, Natalie Portman, Anthony Hopkins...

          Keď som si sadala pred obrazovku s týmto filmom pripraveným v prehrávači tak som nečakala veľa. Je to snímok nadupaný akciou vizuálnymi efektami a už takmer samozrejmým 3D aby sa (mimo iného) peniaze sypali rýchlejšie. Nemôžem síce posúdiť ako vyzeral tretí rozmer tohto filmu pretože som odmietla vyhodiť peniaze na takýto film ktorý mi pripadal len ako veľká reklamná bublina. Ale ako som sa mohla presvedčiť, niečo na ňom je. Vďaka technickej vyspelosti mali tvorcovia veľa možností ako vytvoriť časti príbehu ktoré sa odohrávali mimo Zeme v mýtickom sídle Bohov ktorý volajú Asghard. A som rada že zo všetkých zlých možností si vybrali tú dobrú a peknú. Skutočne sa mi páči atmosféra ktorú tento druhý svet vytvára, prišlo mi to majestátne  a božské. Podľa mňa polovicu roboty za hercov spravili ich kostými (veľmi pekné brnenia). Nedá sa nevyzerať veľkolepo keď stojíte v plnej poľnej a pred vami sa klaňajú zástupy (asi iba počítačovo vytvorené ale aj tak nie? :D )
          Na druhej strane keď sa ocitneme znovu na Zemi tak hlavný hrdina vyzerá ako slon v porceláne. Samý sval a arogantné správanie boha. Mal ale šťastie ako to už býva že narazil, alebo doňho skôr vrazila, veľmi sympatická vedkyňa v podaní Natalie Portman. Aj keď v tomto filme nežiari, ani veľmi nemá kde pravdupovediac. A myslím že ani nemusím hovoriť ako to s nimi dopadlo lebo si to sami viete predstaviť a keď nie tak vám to už duplom nepoviem pretože že tam podľa mňa nieje až tak veľa prekvapivých chvíľ. Ale prečo by sa niekto trápil s originalitou ak tu máme už osvedčený recept. Zoberieme jedného arogantného namyslenca s potenciálom, počkáme kým spraví kolosálnu hlúposť, dáme mu poriadne spakruky, necháme ho chvíľu vydusiť popritom mu nájdeme ženskú a nakoniec príde veľkolepé uvedomenie si svojich činov a polepšenie. Dobré bolo že nie všetko sa skončilo ideálne.
         Celkovo na ten film sa mi pozeralo dobre. Nevyznelo to hlúpo ako by ste si po mojom malom výleve mysleli. Ale to čo som opísala je fakt. Z originality sa stáva nedostatkový tovar a my sme svedkami toho ako sa na nás rúti film za filmom a mi už nevieme odlíšiť jeden od druhého. A tento bude mať asi rovnaký osud a to že sa zaradí do (v poslednom čase stále väčšej) skupiny komiksových filmov.
        Ešte by som hádam spomenula že ma veľmi potešilo obsadenie Anthonyho Hopkinsa do úlohy Odina (najvyšší boh) naňho je proste spoľahnutie, a tiež sa mi páčila Kat Dennings ako neochotná a apatická študentka. Fajn film na piatok večer (ale predsa lepšie je ak ste niekde vonku s partiou a nesedíte pri telke ;) )

          imdb: 7
          csfd: 74%

nutne potrebujem trochu zábavy bez nároku na mozgovú či fyzickú aktivitu. Videl to niekto? Lebo vyzerá to ako slušný adept...

Čo by ste pred piatimi rokmi o sebe nepovedali?

           Tak toto je niečo. Mať stroj času a pozrieť sa do budúcnosti alebo sa vrátiť do minulosti a tam to trochu vylepšiť. Pekná predstava, v praxi pekne nereálna ale zvykajte si lebo ja som povestná svojimi nereálnymi predstavami ;)
           Ale zase fantázia nám dáva tak veľa možností že je hriech nevyužiť ju. Predstavujete si sami seba o pár rokov? Stavím sa že áno, a určite ste to robili aj pred piatimi rokmi. Tak čo neverili by ste vlastným očiam keby ste pred piatimi rokmi stretli vaše terajšie ja, alebo by ste si mohli zatlieskať? Ja by som asi nebola až taká prekvapená, ale určite by ma zarazilo pár vecí.
          Tak napríklad natoľko som si obľúbila angličtinu, že som chcela zistiť či dokážem prečítať knihu v tomto jazyku. A podarilo sa. Dočítala som len nedávno, volá sa Perks of being a wallflower a verte mi z tým jazykom som skutočne nemala na výber lebo túto knižku som nenašla v slovenčine a dokonca ani po česky. A toto by ma prekvapilo. (Mimochodom skvelá kniha)
           A ďalšia vec je moje náhle nadšenie pre módu. Nečakané ako sneh v lete.
A keď sa na to pozriem z druhej strany tak by som sa asi čudovala prečo ma už nebaví Guns n´Roses, Metallica, Korn a podobné kapely, a kde sa stratila prirodzená autorita rodičov (teda niežeby sa už vtedy nestrácala... ;) ) a podobné veci na ktoré si už teraz nedokážem spomenúť.
          Povedali ste si : tie moje zmeny predsa nie sú nič moc. Ja vravím takto je to asi dobre. Sú to malé zmeny a tie veľké ešte len začnú teda pre mňa. Ako ste na tom vy?

         Čo by najviac prekvapilo vás? S čím by ste určite nepočítali? Alebo máte pocit že som mimo? V KAŽDOM prípade nechajte komentár a môj deň bude o niečo krajší. No vážne, také niečo by ste nemali nevyužiť ;)

vaša coris