Nesúďte ma veľmi kruto, snažím sa písať to čo vidím.
Budem rada za komentáre.
Dnes ráno som sa zobudila asi okolo deviatej. Je piatok a ja nemám školu, výhodné, ale nie keď bývate na najnudnejšom intráku všetkých časov. A čo bolo najhoršie? Chyba siete ´skontrolujte pripojenie sieťového kábla´... Čo horšie sa môže stať mladému človeku ako že trčí sám na izbe bez virtuálneho kontaktu z priateľmi, novými správami, proste zo svetom. Tak som si zapla nejakú tú hudbu a využila som čas na pranie, upratovanie a podobné veci, na ktoré si ani nespomeniete keď ste zabratý do surfovania po internete. Takže okolo obeda som bola zo sebou neskutočne spokojná lebo som konečne spravila čo som si naplánovala asi minulý víkend... bravo. Internet nám nakoniec spustili. Neviem presne o ktorej ale to asi nieje podstatné. Ako domovskú stránku mám nastavený google.com. Dnes som tam videla niečo čo ma tak mierne vykoľajilo. Bolo to varovanie pre Nový Zéland, Hawaii a vlastne pre Oceániu pred vlnou tsunami spôsobenou zemetrasením o sile 8.9 stupňa v Japonsku. Tie otrasy cítili až v 2500 km vzdialenom Hong Kongu! Zomrelo množstvo ľudí, a mnohí boli zranení. Neviem si predstaviť že by som skutočne žila v jednom z tých zasiahnutých miest. Prísť o dom, nie len o ten ale hlavne prísť o domov miesto kde som žila... to jeden len tak ľahko nerozchodí verte. Príroda nerobí rozdiely.
Áno príroda,nepletiem do toho Boha, aj keď v neho verím, my ľudia nemáme právo odvolávať sa na Boha v hocičom pretože prevažnú časť svojho života iba ničíme. Ničíme čo nám príde pod ruku a keď nie to, tak sa prizeráme ako ničia iný, a ničíme aj seba. Naša vlastná demolačná sila je väčšia ako tá prírodná. Veď mi ničíme aj prírodu a to bez mihnutia oka, bez ľútosti. Plakať by sme mali nad tým, že sa na svete v 21. storočí vyrábajú zbrane, že sa zabíjajú nevinný ľudia kvôli prakticky ničomu. A najradšej sa pritom skrývame za ´vôľu Božiu´. Ja tomu hovorím výplod chorej mysle aby sa necítila taká chorá. A cítim potrebu to napísať pretože poznám ľudí čo by povedali ´tak to je Božie dopustenie´ a mne sa pritom vo vrecku otvára nožík. Ľudia sú dopustenie pre túto zem, lebo sú schopný najhorších činov!
A to som dnes bola zo sebou spokojná...
coris
Toto nám spraví príroda a nezastavíme to. Je to hrozné.
Toto si robíme sami. Hrozné? Kdeže. Na to našťastie nemám správny výraz.
Myslím že by to bolo slovo tak zlé že je lepšie ho nepoznať.
11.3.2011
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára