Stáva sa mi že ma niečo zaujme a ja o tom začnem rozprávať. Ja milujem tie chvíle keď ma niečo naozaj zaujme, viete keď mám na sekundu pocit ako: „Hej! Je svet takýto pozoruhodný bežne?“ A neudržím sa a začnem o tom rozprávať kamarátke s ktorou som. Som celá nadšená a chcem aby si aj ona všimla to čo ma zaujalo alebo napadlo, a aby sa zamyslela nad výnimočnou a krásnou chvíľou ktorá sa za chvíľku stratí.... No a potom to príde. „A inak si v pohode?“ Toto je to čo človek počuje keď posunie rozhovor z každodennej nudnej hladiny, na zaujímavú tvorivú plodnejšiu polohu. A mňa už napadne iba: Potrebujem vedľa seba blázna ako ja. Okamžite!!!
Mali ste niekedy tento pocit?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára